Podľa úspechov našich detičiek v jedení, si často meriame rodičovské úspechy a rodičovské zlyhania v stravovaní a výchove našich detí.
To, koľko nám dieťatko počas dňa spapá, v nás dokáže vyvolať množstvo pozitívnych alebo negatívnych pocitov. Pri nejedáčikoch máme často pocity frustrácie a obavy z nedostatku živín, ktoré nevieme dostať do nášho dieťatka.
Čo všetko môžeme urobiť, aby sme zlepšili jedenie nášho dieťatka a podporili u neho zdravší vzťah k jedlu? Na začiatok môžeme skúsiť prerozdeliť zodpovednosti medzi nás a dieťatko.
Ako rodičia sa bojíme dôverovať naším malým nejedáčikom, keď sa jedná o stravovanie. Spapá nám dieťatko vôbec jedlo, ak mu dáme možnosť odmietnuť? Bude dieťatko dostatočne najedené, ak ho nechám len na dvoch lyžičkách?
Princíp prerozdelenia zodpovednosti je veľmi jednoduchý, avšak pre rodiča na rešpektovanie pravidiel častokrát náročnejší.
ZODPOVEDNOSTI NA STRANE RODIČA
KEDY, KDE a ČO bude dieťatko jesť ČI bude jesť a KOĽKO toho zje
KDE budeme jesť. Našou úlohou je vytvoriť harmonické spoločné stolovanie. O mieste, kde sa papá rozhodujeme my rodičia, nie dieťatko. Ideálne miesto na stolovanie je za stolom. Ak sa bude papať niekde inde, malo by to byť rozhodnutie rodiča a nie dieťatka.
KEDY budeme jesť . Cez nastavený režim dňa sa snažíme zabezpečiť pravidelnosť stolovania. Dieťatko presne vie, kedy a v akých intervaloch môže jedlo očakávať. Jedálniček štandardne pozostáva z 3 hlavných jedál a 2 – 3 snackov.
ČO sa bude jesť. Na tanieri ponúkame kvalitné a vyvažené jedlá. Ak nám dieťatko odmietne, neponúkame ďalšie a ďalšie varianty.
ZODPOVEDNOSTI NA STRANE DIEŤATKA
Dieťatko sa rozhodne ČI bude jesť. Na základe sebaregulácie dieťatko vyhodnotí či má hlad alebo chuť dané jedlo spapať. Pokiaľ sa dieťatko rozhodne nepapať daný chod, nenútim ho do jedla. Snažím sa dieťatku vysvetliť, že toto boli napr. raňajky a pokiaľ ich nechce spapať, ďalší chod bude desiata.
Dieťatko sa rozhodne KOĽKO toho spapá. Dovolíme dieťatku nechať jedlo na tanieri. Nenútime ho spapať celú porciu, pokiaľ nám dalo najavo, že mu už stačí (hoci to boli len 2 lyžičky). Detská porcia by mala predstavovať 1/3 z dospeláckej. Pri väčších porciách sa môžu nejedáčikovia často vystrašiť a odmietnuť následne celé jedlo.
PRINCÍP PREROZDELENIA ZODPOVEDNOSTI
- znižuje detičkám úzkosť z jedenia
- podporuje sebareguláciu dieťatka v jedení
- prispieva k pozitívnym momentom pri stolovaní
🌸 AKO TO JE U NÁS 🌸
Veľmi často mi chodia otázky ako zvládam dve deti, ktoré nepapajú. Prvé mesiace som varila Julke a Natálke rozdielne jedlá, lebo každá z nich preferovala niečo iné. Ak sa jedlo nestretlo s pochopením, uvarila som ďalšie. Potom som zrazu mala v chladničke tri jedlá, ktoré nikto nechcel.
Postupne som sa naučila variť len jedno jedlo, resp. polievku a hlavné jedlo. Resp. nevarím a dôverujem im, že sa najedia z toho, čo uvarí náš tato alebo na prázdninách starká. Snažím sa jedlá striedať. Pripravujem na striedačku Julkine, inokedy zas Natalkine jedlá. Dievčatám dávam možnosť spapať ich, pokiaľ jedlo odmietnu, ponúkam neskôr opakovane, resp. idem na ďalší chod. Naučila som sa dievčatám dôverovať. Keď mi ukážu, resp. povedia „dosť“, nenútim ich dojedať. Julke dôverujem, že v škôlke spapala toho dostatočne veľa, keď mi doma z času na čas odmieta večeru a pravidelne každé ráno raňajky.
Základná myšlienka princípu prerozdelenia zodpovednosti spočíva v tom, že my dospelí vytvárame vzťah založený na dôvere.
Naučme sa nemyslieť na nedojedené jedlo, netrápiť sa, uvoľniť sa a byť bez stresu. Naučme sa v určitých momentoch dôverovať naším deťom ♥️ Opadnú z nás následne pocity viny.
Spokojná mama = spokojné dieťatko ochotné spolupracovať